PLM projekt nezačína výberom softvéru. Začína otázkou, ako vývoj skutočne funguje.
Veľa priemyselných spoločností dnes veľmi dobre vie, že bez digitalizácie vývoja, riadenia technických dát a prepojenia procesov bude stále ťažšie držať krok s rastúcou komplexnosťou produktov. Moderné CAD systémy, PLM riešenia, ERP, simulácie a nástroje pre tímovú spoluprácu sú preto stále častejšou súčasťou strategických investícií.
Napokon sa v praxi ukazuje, že samotné nasadenie nového systému automaticky neznamená lepšie fungovanie vývoja.
Naopak. Ak má spoločnosť nejasné procesy, roztrhnuté dáta, nejednotné kusovníky a odlišné spôsoby práce medzi oddeleniami, nový systém tieto problémy často nevyrieši. Iba ich zviditeľní.
A práve tu vzniká jeden z najčastejších dôvodov, prečo PLM projekty neprinášajú očakávaný efekt. Spoločnosti nedigitalizujú riadený proces. Digitalizujú chaos.
Najväčšia chyba vzniká ešte pred implementáciou
Keď sa vo spoločnosti začne hovoriť o PLM, prvá otázka býva často technologická: aký systém potrebujeme, aké funkcie bude mať, koľko licencií zakúpime a ako rýchlo ho nasadíme.
To je ale až druhý krok.
Správna otázka znie inak: ako dnes vo spoločnosti skutočne vzniká produkt?
Akým spôsobom sa vytvárajú technické dáta? Kto je ich vlastníkom? Kde vzniká kusovník? Kto rozhoduje o zmene? Ako sa informácie predávajú z konštrukcie do technológie, nákupu, výroby alebo servisu? Ktorý systém je zdrojom pravdy a kde sa dáta iba kopírujú?
Ak na tieto otázky neexistujú jasné odpovede, PLM implementácia sa veľmi rýchlo zmení na komplikovaný projekt, v ktorom sa namiesto riadenia vývoja riešia výnimky, historické zvyklosti a manuálne obchádzanie systému.
Prečo nestačí mať dáta uložené v systéme
Veľa spoločností si pod správou dát predstavuje centrálne úložisko dokumentov, CAD modelov a výkresov. To je ale iba základ.
Skutočná hodnota PLM vzniká až vtedy, keď sú technické dáta prepojené s procesmi, verziami, zmenami, kusovníkmi a zodpovednosťami. Inými slovami – nejde len o to, kde sú dáta uložené, ale či sú použiteľné pre rozhodovanie.
Typickým problémom býva kusovník. Konštrukcia pracuje s jednou štruktúrou produktu, výroba potrebuje iný pohľad a ERP rieši nákupnú alebo výrobnú realitu. Ak medzi týmito pohľadmi neexistuje jasná návaznosť, vznikajú duplicity, manuálne prepísania, chyby v konfiguráciách a zbytočné zdržanie.
Práve preto je dnes jedným z kľúčových tém integrácia CAD, PLM a ERP systémov. Nestačí, aby každý systém fungoval samostatne. Dôležité je, aby medzi nimi existoval riadený tok dát.
TECHNODAT sa tejto oblasti venuje v rámci integrácie PLM, CAD, ERP a ďalších systémov do jednotného prostredia. Cieľom je zabezpečiť dátovú návaznosť, automatizáciu a efektívny prenos informácií medzi jednotlivými časťami spoločnosti.
https://www.technodat.eu/sluzby/integrace/
ENOVIA a 3DEXPERIENCE: keď má produkt jednu riadenú štruktúru
Riešenie ENOVIA na platforme 3DEXPERIENCE pomáha spoločnostiam riadiť produktové dáta, zmeny, konfigurácie aj spoluprácu tímov v jednom digitálnom prostredí. Dassault Systèmes popisuje ENOVIA ako riešenie, ktoré na platforme 3DEXPERIENCE umožňuje bezpečnú spoluprácu naprieč životným cyklom produktu.
Z pohľadu praxe je dôležité hlavne to, že ENOVIA umožňuje pracovať s produktom ako s riadenou štruktúrou, nie ako so súborom oddelených dokumentov. To je zásadný rozdiel.
Vo chvíli, keď spoločnosť dokáže riadiť produktovú štruktúru, varianty, kusovníky, zmeny a zodpovednosti v jednom prostredí, výrazne sa znižuje riziko, že jednotlivé tímy budú pracovať s odlišnými verziami reality.
Viac o riešení ENOVIA na webe TECHNODAT:
https://www.technodat.eu/produkty-dassault-systemes/enovia/
Reálny use case: Soosan Cebotics a automatizácia zákazníckych kusovníkov
Dobrým príkladom praktickej hodnoty ENOVIA je spoločnosť Soosan Cebotics, výrobca stavebnej techniky a hydraulických búracích kladív.
V ich prostredí je riadenie produktových variant zásadné. Rôzni zákazníci požadujú rôzne konfigurácie, produkt sa skladá z mnohých variant a každá chyba v kusovníku môže znamenať zdržanie v nákupe, výrobe alebo dodávke.
Dassault Systèmes v customer story uvádza, že Soosan implementoval v ENOVIA takzvanú 150% BOM štruktúru, ktorá zahŕňa základný produkt aj všetky možné konfigurácie. Vďaka tomu môže systém automaticky generovať zákaznícky špecifické kusovníky. Podľa Dassault Systèmes tento prístup eliminuje manuálne úpravy a znižuje počet chýb; pri výrobe rôznych modelov hydraulických kladív systém automaticky vyberá správne komponenty pre konkrétnu variantu, čo urýchľuje nákup a skracuje lead time.
To je veľmi dôležitý príklad, pretože ukazuje presne to, čo mnoho spoločností rieši aj v iných oblastiach. Problém často nie je v tom, že by nevedeli produkt navrhnúť. Problém je v tom, že nevedia efektívne riadiť jeho varianty, konfigurácie a väzby medzi konštrukciou, nákupom a výrobou.
Práve v tom spočíva hodnota PLM implementácie, ktorá nie je len technická, ale procesná. ENOVIA v tomto prípade nepriniesla iba centrálnu databázu. Priniesla spôsob, ako automatizovať kusovníky, znížiť manuálnu prácu a lepšie riadiť produktovú komplexitu.
Customer story Dassault Systèmes:
https://www.3ds.com/insights/customer-stories/soosan-cebotics-smart-construction-machinery
Video: konfigurácia požiadaviek, eBOM a mBOM na 3DEXPERIENCE platforme
K téme konfigurácií, kusovníkov a riadenia variant sa hodí oficiálne video Dassault Systèmes:
3DEXPERIENCE Configuration of requirements, eBOM and mBOM
Video popisuje, ako konfigurovaný prístup dátového modelu 3DEXPERIENCE umožňuje filtrovať požiadavky, fyzické dáta a výrobné dáta pomocou jedného konfiguračného slovníka.
Pre článok je toto video vhodné práve preto, že nepôsobí ako všeobecné promo. Je technické, vecné a priamo súvisí s tématom riadenia variant, eBOM, mBOM a produktovej konfigurácie.
Čo by si mala spoločnosť ujasniť pred PLM projektom
Pred samotnou implementáciou PLM je dôležité pochopiť, kde dnes vznikajú najväčšie slabé miesta. Nejde len o IT architektúru, ale predovšetkým o reálny spôsob práce.
Spoločnosť by si mala ujasniť, ako vzniká produktová štruktúra, kto je vlastníkom kusovníka, ako sa prepája CAD model s eBOM a mBOM, ako sa zmeny premietajú do výroby a aké informácie má preberať ERP. Rovnako dôležité je rozhodnúť, čo je zdrojom pravdy a kde sa majú dáta iba využívať.
Bez týchto odpovedí môže byť PLM systém technicky nasadený, ale organizačne nevyužitý.
Naopak, ak sú procesy a dátové väzby jasne definované, PLM sa stáva nástrojom, ktorý pomáha zrýchliť vývoj, znížiť manuálnu prácu a vytvoriť stabilný základ pre digitalizáciu.
Ako k tomu pristupuje TECHNODAT
TECHNODAT sa na PLM implementáciu nedíva ako na izolované nasadenie softvéru. Dôležité je pochopiť procesy zákazníka, identifikovať slabé miesta v toku dát a navrhnúť riešenie, ktoré bude zodpovedať reálnemu fungovaniu spoločnosti.
To môže zahŕňať analýzu produktových dát, nastavenie procesov riadenia zmien, návrh dátového modelu, prepojenie CAD a PLM, integráciu s ERP alebo automatizáciu manuálnych krokov.
TECHNODAT ponúka komplexné služby implementácie a podpory produktov Dassault Systèmes a pracuje agilne v tesnej spolupráci so zákazníkom, aby riešenie zodpovedalo konkrétnym potrebám spoločnosti.
Viac o službách TECHNODAT:
https://www.technodat.eu/sluzby
Digitalizácia má zmysel len vtedy, keď zjednodušuje prácu
PLM projekt by nemal byť vnímaný ako ďalší systém, ktorý ľuďom pridá nové povinnosti. Jeho hodnota spočíva v tom, že zjednoduší prácu, odstráni manuálne kroky a umožní tímom pracovať so správnymi informáciami v správny čas.
Ak spoločnosť iba digitalizuje nejasné procesy, výsledkom môže byť zložitejšia administratíva. Ak ale najprv pochopí, ako jej vývoj skutočne funguje, môže PLM priniesť výrazný posun v produktivite, kvalite dát i schopnosti riadiť komplexnosť.
Nejde teda o otázku, či spoločnosť potrebuje PLM. Ide o otázku, či je pripravená využiť jeho hodnotu naplno.
