Auto budúcnosti má len málo spoločného s tým, čo autá predstavovali v minulosti. Namiesto klasického dopravného prostriedku ide o pojazdný počítač, ktorý je prirodzene prepojený s naším digitálnym životom. Už ho nešoférujeme my, šoféruje nás. Taká zásadná zmena si vyžaduje aj nový prístup k vývoju, navrhovaniu, výrobe a prevádzke novej generácie automobilov.
Pojem „auto‑mobile“ – teda „samo‑jazdiaci“ – vznikol okolo roku 1860, keď sa parné a motorové vozidlá začali odlišovať od koňských povozov. V skutočnosti sa však autá nikdy nešoférovali sama. Šofér musel šoférovať, nastavovať rýchlosť, radiť prevody, dávať znamenia a vykonávať mnoho ďalších úloh. V posledných rokoch sa však množstvo z týchto činností postupne automatizovalo – automatické prevodovky, dažďové či svetelné senzory výrazne uľahčili život za volantom.
Bezpečnostné systémy, ako napríklad varovanie pred opustením jazdného pruhu alebo brzdové asistenty, už zasahujú aj do tých najdôležitejších úloh šoféra, do riadenia a regulácie rýchlosti – a posúvajú automatizáciu o ďalší krok. Nasleduje autonómne riadenie, ktoré z aktívneho šoféra robí len jedného z pasažierov. Vozidlo pomocou kamier, radarov a ďalších systémov rozpoznáva svoje okolie a s podporou umelej inteligencie samo rozhoduje, ako zareaguje na situáciu na ceste.
Tento vývoj má jasnú líniu: zatiaľ čo prvé „pomocníci“ ovplyvňovali len jednotlivé prvky auta, ako stierače alebo svetlá, dnešné bezpečnostné systémy zasahujú do viacerých oblastí riadenia, zrýchľovania či brzdenia a autonómne riadenie nakoniec prevezme kontrolu nad všetkými funkciami vozidla. Integrácia ide aj za hranice samotného vozidla. Posádka a autá sú neustále pripojené k dátovým sieťam, čo umožňuje nepretržitú výmenu informácií s okolím. Je to vidieť aj na ukážkovom videu:
Auto je tu v podstate len jedným z prvkov spoločného zážitku, podobne ako víno či prílohy, ktoré si dvaja pasažieri vyberajú na displeji počas cesty do reštaurácie.
Rastúca automatizácia a integrácia sa musia odraziť aj vo vývojových a návrhových nástrojoch. Každá zmena môže ovplyvniť ďalšie funkcie vozidla, preto je nutná dôkladná kontrola. Nespočetné väzby medzi jednotlivými súčiastkami už nemožno riadiť ručne – riešením je systémové inžinierstvo, teda systém systémov. Práve tu hrá kľúčovú úlohu platforma 3DEXPERIENCE, ktorá umožňuje prepojený vývoj, návrh a správu komplexných systémov v rámci jedného prostredia.
Prvým krokom v systémovom inžinierstve je definovanie a testovanie funkcií a ich vzájomných interakcií. Táto sieť závislostí sprevádza produkt po celý jeho životný cyklus, od návrhu a výroby až po používanie. Vďaka nej je možné kedykoľvek overiť, či komponenty a zmeny spĺňajú pôvodné požiadavky.
Takmer automaticky tak vzniká virtuálne dvojča vozidla, ktoré zahŕňa aj softvér. Na platforme 3DEXPERIENCE je možné toto virtuálne dvojča spravovať, simulovať a priebežne overovať, pričom softvér riadi stále viac funkcií auta a prináša do celého systému vyššiu mieru inteligencie, najmä preto, aby dokázal nahradiť šoféra, ktorý sa môže venovať iným veciam, napríklad pracovnej schôdzke alebo výberu vína.
Softvérovo definované vozidlo umožňuje kedykoľvek pridávať nové funkcie a zákazníci to budú očakávať. Kúpa auta dnes znamená obstaranie takmer nemenného produktu, s ktorého nedostatkami musíte žiť celé roky. Tento koncept už patrí minulosti. Chyby v softvéri je možné rýchlo opraviť a distribuovať do všetkých vozidiel prostredníctvom bezdrôtových aktualizácií.
Rovnako jednoducho je možné zavádzať aj nové či vylepšené funkcie. Ak výskum objaví novú stratégiu pre systém ABS, nie je potrebné vyrábať prototypy, funkcia sa otestuje na virtuálnom dvojčati, implementuje do softvéru a následne sa v krátkom čase prenesie do zákazníckych vozidiel. Takto všetci majitelia ťažia z inovácií aj opráv chýb.
Zdroj:
https://blog.3ds.com/brands/3dexcite/software-defined-vehicles
